Keď tak sedím vo svojej šatni a pozerám sa na nádherný plagát k mojej nadchádzajúcej hre, v mysli sa mi objaví príval spomienok na môjho drahého priateľa Alfonsa Muchu. Bolo to na konci 19. storočia, keď sa naše cesty osudom skrížili a naštartovali neuveriteľnú spoločnú cestu umením. Keď som sa s Muchom úplne náhodne v Paríži stretla, okamžite ma uchvátil jeho jedinečný umelecký štýl. Pri tomto osudovom stretnutí navrhol plagát k mojej hre "Gismonda". Bol jednoducho očarujúci. Pretiahnuté formy, pastelové odtiene a zložité vzory – nezameniteľný znak toho, čo sa neskôr stalo znakom secesie. Naša spolupráca bola senzáciou a spolu s ňou začala Muchova hviezda stúpať. Mucha nebol len jednoduchým plagátovým umelcom, bol to génius s mnohostranným nadaním. Maľoval, navrhoval šperky, pracoval na výzdobe interiérov a dokonca pre mňa vytvoril scénické dekorácie. Jeho diela, či už išlo o divadelné kulisy alebo plagáty, vyžarovali akúsi mágiu a zahalili nás do mystického sveta krásy. Ale okrem našej plodnej spolupráce v Paríži to bola jeho láska k rodnej krajine, Československu, ktorá skutočne odhalila jeho hlboké umelecké rozmery. Jeho majstrovské dielo „Slovanská epopej“ bolo svedectvom tejto lásky a obdivu k slovanskej histórii. Na dvadsiatich monumentálnych plátnach namaľoval epické príbehy, mýty a reálie slovanského národa a daroval mu nadčasovú kroniku jeho dedičstva. Tým však Muchova oddanosť umenia k jeho vlasti nekončila. Veril v silu umenia inšpirovať a povznášať. Táto viera nadobudla hmatateľnú podobu, keď sa aktívne podieľal na návrhu nových československých bankoviek a poštových známok, čím ešte viac upevnil svoju úlohu v kultúrnom a národnom prebudení svojej krajiny. Keď nad tým všetkým premýšľam a pozerám sa na plagát, ktorým naša spoločná cesta začala, cítim ohromnú vďačnosť. Spolupracovať s takým umelcom, vlastencom a vizionárom, akým bol Alfons Mucha, nebolo len mojím šťastím, ale aj darom pre svet umenia.