Brehy Dunaja lemovalo jesenné lístie, keď som sledoval, ako sa vzďaľujú poslední jazdci. No to bolo fakt niečo! Tri kráľovstvá, ktoré medzi sebou desaťročia súperili, vytvorili alianciu. Kto by si bol pomyslel, že raz príde deň, keď si českí, poľskí a uhorskí králi sadnú za jeden stôl medzi múrmi, ktoré postavil veľký kráľ Béla IV. Ale aj to sme videli. Ja, Karol Róbert z rodu Anjou, uhorský kráľ, som v roku Pána nášho 1335 priniesol mier do života Maďarov, Poliakov a Čechov na Vyšehrade. Český kráľ Ján Luxemburský sa definitívne vzdal nároku na poľský trón. Takže môj švagor Kazimír Veľký, kráľ Poliakov, si môže konečne oddýchnuť a ja som tiež nedopadol zle. Poskytneme si navzájom vojenskú pomoc, Budín dostal právo zastaviť tovar a ak niekto z nás zomrie bez syna, zdedíme si navzájom impérium. Čo môže byť väčšou zárukou mieru? Veď kto chce zničiť ich potenciálne budúce dedičstvo? Niet pochýb, že nešlo o lacnú záležitosť, len na obede Kazimíra Veľkého sa podávalo 1500 bochníkov chleba, no bez investícií nie je budúcnosť.