Som slovenský ľudový drevený dychový nástroj. Používali ma pastieri pri pasení oviec a tiež pri rozličných slávnostiach a smutných príležitostiach. Ak chce niekto vedieť na mne hrať, musí mať dobrý hudobný sluch. Kto som? Som fujara, symbol slovenskej ľudovej hudby. Meno mi dali podľa slov fujavica, fujať, fujak, ktorými sa pôvodne označoval každý nástroj, ktorý sa rozozvučal vháňaním vzduchu z úst hráča. Moje korene je možné hľadať už od konca 15. Storočia no predpokladá sa, že som sa formovala až do konca 17. Storočia. Môj pravý domov je vrchárska oblasť stredného Slovenska. Desiatky kilometrov na východ, juh a západ od vrchu Poľana. Skladám sa z dvoch hlavných častí: píšťalová trubica a vzduchovod. Moja celková dĺžka je od 100 do 150 cm. A viete z čoho som vyrobená? Používa sa drevo bazy, jaseňa, javora alebo červeného tisu. Dňa 25. novembra 2005 som dostala potvrdenie o zápise na Zoznam diel nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v rámci slávnostnej proklamácie, v ktorej UNESCO ocenilo celkovo 43 diel.