Zaplavili ma spomienky, keď som obálku s receptom na tortu Dobos odovzdával úradníkovi Metropolitnej rady pre cukrársky a perníkový priemysel. Je to, ako keby sa Budapešťská národná všeobecná výstava v roku 1885 stala včera. Ten deň je tak živo vypálený do mojej mysle, že kedykoľvek si naň spomeniem, vždy mám pocit, akoby ten deň bol prítomný. Takmer som videl, ako čašník podáva tanier rakúskemu cisárovi Františkovi Jozefovi a jeho manželke kráľovnej Alžbete. Keď ich vidličky rozbili roztopenú cukrovú polevu, potom skĺzli dole medzi čokoládový maslový krém, ktorý rovnomerne vyplnil medzery medzi piatimi vrstvami koláča. A moja torta sa veličenstvám páčila, rovnako ako celej Európe. Zo snenia ma prebudila otázka úradníka. "V súlade s predchádzajúcim ustanovením sme vydali zmluvu, podľa ktorej od tohto roku, t. j. 1906, môže recept voľne používať ktorýkoľvek člen priemyselného združenia. Podpíšte sa tu, kde je napísané József C. Dobos."