Prvá písomná zmienka o mne na Slovensku pochádza z konca 15. Storočia. Do slovanských krajín sa však pojem ujal až v 17. storočí. Som teda slovenský výrobok, za ktorým stojí môj otec Ján Vagač. Vymyslel ma, keď hľadal riešenie konzervovania ovčieho syra. Môj ocko, rodák zo Starej Turej bol majiteľ mäsiarstva a cestoval po Slovensku kde kupoval dobytok. Na cestách sa spriatelil s bačami. Veľmi ho zaujal hrudkový syr vyrábaný z ovčieho mlieka. Začal rozmýšľať, ako by ho dostal do obchodov bez toho aby sa pokazil. Bol to dorbý a lacný výrobok, ktorý by pomohol mnohým z chudobných oblastí Slovenska. Začal teda so syrom robiť rôzne pokusy. Nakladal ho, sušil, vaľkal a solil, až docielil výrobu bryndze. Tak v roku 1787 vznikla prvá slovenská bryndziareň v detve. A ako ma vlastne vyrábajú? Ovce sa prvým slnkom vyženú na pasienky. Doja sa dva až trikrát denne. Mlieko sa scedí a vyrobí sa syrovina, ktorá sa mieša a nechá usadiť. Potom sa dá do čistého plátna, zavesí sa a nechá odkvapkať. Vznikne hrudka syra, ktorý sa obracaním a prekladaním úplne zbaví tekutiny. Syr sa následne uloží do políc, kde zreje zhruba týždeň. Neskôr sa odovzdá do bryndziarní, kde sa uloží do drevenej kadi a ďalej odkvapkáva syrovátka. Zhruba po 12. hodinách sa syr rozdrobí na menšie kúsky, posolí a dva až trikrát sa pomelie. Práve týmto drvením a mletím sa odlišuje moja výroba od ostatných syrov. Hotová bryndza sa natlačí do geliet. Nielenže chutím dobre ale som aj zdravá. Som veľmi ľahko stráviteľná a obsahujem veľa bielkovín a vitamínov. Najznámejšie jedlo kde ma používajú sú bryndzové halušky.