Táto stará poľská polievka obsadila 2. miesto v rebríčku Atlas chutí, najlepších polievok sveta ! Meno Żurek pochádza z nemeckého slova „sauer“, čo znamená „kyslý“, „nakladaný“. Żurek sa pripravuje na báze vývaru zahusteného kváskom z ražnej múky. Vďaka kysnutému kvásku polievka získa charakteristickú kyslastú chuť. Do polievky sa pridáva mäso, zvyčajne slanina alebo klobása, ako aj zemiaky, vajcia, zelenina a majorán. V rôznych regiónoch krajiny sa pridávajú aj huby. Zurek sa môže bieliť mliekom alebo smotanou. Żurek sa často jedáva s chlebom – alebo v chlebe, dutom okrúhlom bochníku. Żurek je v Poľsku známy od prelomu 16. a 17. storočia. Históriu Żureka opisuje mnoho regionálnych legiend. Veľkopoľská legenda hovorí, že ho vynašiel lakomý pekár a krčmár ako výsledok stávky s cudzincom. Cudzinec ponúkol pekárovi mešec zlata výmenou za prípravu najhoršej polievky, ktorú by pekár nezvládol. Pekár, ktorý chcel stávku vyhrať, zmiešal zvyšky kysnutého cesta s vriacou vodou a pridal všetko, čo mal po ruke: klobásu, zeleninu, vajcia, majoránku. Výsledná polievka sa ukázala ako mimoriadne chutná, potešila cudzinca a zhromaždených hostí. Pekár teda prehral stávku, prišiel o majetok, právo na priestory a presťahoval sa do Sliezska. V priebehu rokov sa Żurek objavil na poľských stoloch ako veľkonočné jedlo, varené s bielou klobásou, vajíčkami a chrenom.