Nemôžem tomu uveriť! Nemôžem uveriť, že som tu v Bruseli a vyhral som! Ja, piškótový dezert! Na Svetovom veľtrhu v Bruseli v roku 1958 som vyhral profesionálne ocenenie! Aj keď to nie je také veľké prekvapenie, teraz o tom premýšľam, pretože, úprimne, kto by mi mohol odolať? Predsa len, má nejaký iný koláč takú hladkú, čokoládovú, orieškovú chuť, tá piškóta, zámerne, ale elegantne natrhaná na kúsky? A plnka... Vanilkový krém, vlašské orechy, hrozienka rozsypané medzi prvé dve vrstvy, potom marhuľový džem pod treťou vrstvou piškót. Všetko potom korunované finálnou vrstvou kakaového prášku a podávané s čokoládovou omáčkou a čerstvou šľahačkou. Niet pochýb o tom, že som si toto ocenenie plne zaslúžil, no určite by to nebolo možné bez Károlyho Golleritsa, hlavného čašníka reštaurácie Gundel, miesta, ktoré svetu darovalo toľko lahodných dezertov.