25. marca 1988 som sa zapísala do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Bola som predzvesťou nežnej revolúcie zo 17. novembra 1989, ktorá viedla k pádu štyridsaťročnej totality a nástupu demokracie. Kvôli mne sa na polhodinu zišlo na Hviezdoslavovm námestie v Bratislave asi 2000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali. Surový zákrok proti mne, proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. O tom, čo sa mi stalo vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa, či Vatikánsky rozhlas. Domáca štátna propaganda dala naopak uverejniť správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.