Pochádzam z rodu Čákovcov a z histórie ma pozanú pod prívlastkom Trenčiansky. Narodil som sa ako syn Petra, ktorý získal rodový majetok na Slovensku, Komárno a Senicu. Po smrti strýka sa moje majetky ešte zväčšili o Bratislavskú stolicu, Jasovce, Nemčice a tribút v Topoľčanoch.. V tom istom období som zdedil majetky aj po bratovi magistrovi Čákovi, hrad a panstvo Oponice a menšie majetky v Hontianskej, Komárňanskej a Ostrihomskej stolici. O 3 roky neskôr som kúpil polovicu panstva Červený Kameň. V roku 1293 zomrela aj strýkova žena a tak som zdedil aj hrad a panstvo Uhrovec. Bol som Bratislavským županom, srdcom Kumánov, zastával som funkciu kráľovského koniera a nakoniec som zastával aj najvyššiu hodnosť palatína krajiny. Prvýkrát som do politiky výraznejšie vstúpil v službách uhorského panovníka Ondreja III. Zúčastnil som sa dobývania niektorých pohraničných hradov, ktoré zaujal rakúsky vojvoda. Od neho sa mi podarilo dobyť naspäť mesto Bratislavu a Plavecký hrad. O rok neskôr ma Ondrej III. odmenil titulom kráľovského najvyššieho lovca funkciou bratislavského župana. Na vrchole svojej moci som patril medzi najmocnejších uhorských oligarchov. Ovládal som sčasti alebo úplne 14 stolíc a asi 50 hradov. Vládol som pevnou rukou a nespoľahlivých ľudí som pre výstrahu milosrdne trestal. Moju moc definitívne zastavila až smrť. Zomrel som na Trenčianskom hrade bez potomkov. Zaujímavé je, že nikto neviem kedy som sa narodil ani zomrel, kde som pochovaný alebo ako som vyzeral. Moje hrady boli po smrti hneď dobyté a pripadli späť kráľovi.