Keď bol náš otec na smrteľnej posteli, tak ako bolo zvykom, celý majetok zanechal staršiemu synovi. Mladšiemu sa to však nepáčilo a tak si na malom Sitne postavil vlastný hrad. My sme sa však začali hádať o tom, kto je ozajstným pánom Sitna. Všetko to vyvrcholilo počas poľovačky, keď sme si obidvaja chceli privlastniť uloveného jeleňa. Začali sme sa biť. Pohanský kňaz sa nás snažil zmieriť ale márne, nepodarilo sa mu to. Vtedy mocným hlasom zvolal a zaklial nás do sitnianskych skál. Tak sa doteraz traduje legenda, že my sitnianski rytieri sme zakliati v týchto skalách. Každých sedem rokov sa skaly otvoria a jeden z nás rytierov zvolá: 'Už?' Ak mu nikto neodpovedá, tak vojde dovnútra a zase ďalších sedem rokov spíme v týchto skalách