Ach, zase to škrípanie čajok... Keby som nebol kamenný lev, verte Bohu že by som pár chytil a ohryzol im krídla. To by ich poučilo! Viem, že ma neobiehajú, aby ma otravovali, priťahuje ich svetlo reflektorov. Mal som čas si na ne zvyknúť, pretože nebolo to včera, čo bolo medzi Parlamentom a Dunajom inštalované prvé pouličné osvetlenie, rovnako ako je už dlhší čas súčasťou budovy aj reflektor. Naozaj ma mrzí, že som to miesto nazval „Parlament“ a nie jeho oficiálny názov Dom národa... Toto je skutočne dom krajiny, od roku 1896 sa tu schádzajú poslanci Uhorského národného zhromaždenia, aj keď budova vtedy ešte nebola pripravená. Stavba sa začala v roku 1885 a skončila sa až v roku 1904, takže Imre Steindl, ktorý budovu navrhol, ju nikdy nevidel dokončenú. Ako ospravedlnenie môjho lapsusu v parlamentnej terminológii slúži fakt, že vnútorná dispozícia budovy je rovnako ako budova anglického parlamentu rozdelená na dolnú a hornú komoru. A čo viac, štyria „súrodenci“ z ôsmich mramorových monolitov vedľa kamenných schodov zdobia aj budovy parlamentu v Londýne. Nevadí mi však, že som si namiesto Londýna našiel miesto v Budapešti. Aká panoráma! Každý deň sa prebúdzam a idem spať s pohľadom na Budínsky hrad a Reťazový most a táto budova je tiež krásna s kombináciou štýlov. Pôdorys 286 metrov dlhej stavby je barokový, no celkovo pôsobí neogoticky a s výnimkou spomínaných stĺpov boli na jej stavbu použité výlučne domáce materiály. Ako toho toľko viem? Keby ste si vypočuli toľko prehliadok so sprievodcom ako ja, tiež by ste toho veľa vedeli. Napríklad to, že ho zdobí spolu 386 erbov, ktoré patria rôznym častiam krajiny, partnerským krajinám a mestám – aj to vyjadruje, že ide o dom krajiny.