"Najdlhší prítok Dunaja." Tak sa o nich zvyčajne hovorí, čo mi stále niekedy pripadá trochu urážlivé. Niet pochýb o tom, že dnes som kratší ako Dunaj – len 962 kilometrov – ale kedysi som bol dlhší, 1419 kilometrov. V roku 1846 prišiel gróf István Széchenyi a z jeho iniciatívy ma začali regulovať. Regulovali ma, kým som v roku 1879 nespôsobil takú povodeň, že Szeged, jedno z najväčších miest dnešného Maďarska, bolo takmer úplne zničené. Odvtedy je označovaná ako „Veľká povodeň Segedína“. Alebo „Veľká povodeň Tisy“. Naozaj som to urobil ja, Tisza. Našťastie, Segedínčania nado mnou neohŕňali nosom. Napríklad Gyula Juhász, ktorý sa narodil v Szegede, o mne napísal nádherné básne s takýmito vetami: „Kto si, ty vrtošivý, ty, blond voda, ty lenivý, ty široký, pokojný, sladký, (...)“ A nebol jediný. Sándor Petőfi, najznámejší maďarský básnik, o mne napísal aj pekné veci, a to som vtedy ani nespomenul nespočetné množstvo ľudových piesní, v ktorých vystupujem. Mám aj medzinárodné kontakty. Pochádzam z Ukrajiny (z dvoch zdrojov), potom sa dotknem Rumunska, Slovenska, aby som pretiekol cez Veľkú maďarskú nížinu, aby som sa nakoniec v Srbsku spojil s Dunajom a spolu sa pohneme ďalej smerom k Čiernemu moru.