Ach, ako milujem tie horúce letné dni, keď môžem voľne behať, doslova ako víchrica po púšti! Koniec koncov, nie je prekvapením, že sa pohybujem ako víchor, pretože ním som. Celé leto trávim v puszte, alebo ako je dnes možno známejšie, na Hortobágy. Nádherná scenéria! Jednak je takmer úplne rovný a v lete veľmi suchý, takže slaný prach bez problémov rozvírim a jednak je tam plno pamiatok. A divoká zver! Medzi domácimi zvieratami sivý dobytok, ovce racka, prasatá mangalica a kôň nonius – to nie sú žiadne každodenné pamiatky, ale vždy ma rozveselí aj nádherné vtáctvo, hoci verte, že na zemi nie je vtáka, ktorého by som nevidel. Nežije tu veľa ľudí, no o návštevníkov nie je núdza. Hovorí sa im turisti. Vidím, že milujú krajinu, žeriavové studne a samozrejme hostince. Pamätám si, keď ešte hostince navštevovali zbojníci a samozrejme aj policajti – ktorí chceli zbojníkov chytiť. Hoci tieto hry na mačku a myš boli niekedy dobrá zábava, život bol bez psancov oveľa pokojnejší, pretože bez ohľadu na to, ako cool vyzerali, boli určite zločincami. Namiesto zlých ľudí mi ostala priestranná, otvorená pláň. No urobil som lepšie.