Narodil som sa v Slanici na Orave, študoval som teológiu v Trnave, vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil som ako kaplán v dnešnom Bernolákove, ako tajomník arcibiskupa vikariátnej kancelárie v Trnave, neskôr až do svojej smrti ako dekan a správca hlavnej mestskej školy v Nových Zámkoch, kde som aj pochovaný. Moje dielo a úsilie nenašlo podporu ani u ľudu ani u meštiactva. Živým rečovým podkladom uzákonenia spisovnej slovenčiny bola tzv. kultúrna západoslovenčina. Nebral som do úvahy tlačenú podobu, ale zdôrazňoval najmä ústnu jazykovú prax, teda hovorový úzus vzdelancov. Som priekopníkom slovenčiny najmä preto, lebo som dôsledne trval na odlišení slovenského spisovného úzu od spisovného úzu českého, ktorý sa na slovenskom území používal výlučne v knižnej, respektíve písanej, nie v hovorovej podobe. Úsilie o zavedenie "čistej slovenčiny" aj do kultúrnych funkcií jazyka koncom 18 storočia už plne zodpovedalo pokročilému štádiu vo vývine povedomia slovenskej národnej "kmeňovitosti". Bolo zákonitou súčasťou utvárania novej národnej ideológie, ktorá chápe národ okrem iného aj ako jednotné jazykové spoločenstvo.