Mojou úlohou je spomaliť teleso a skrátiť tým brzdnú dráhu. Vyzerám ako dáždnik so šnúrkami. Používajú ma v letectve, kosmonautika, automobilizme alebo pri športe. Prvýkrát o mne začal premýšľať Leonardo da Vinci už v stredoveku. Jeho návrh z rokov 1480-1483 sa zachoval dodnes. Neskôr v 18. Storočí ma použili pri záchrane z poškodeného teplovzdušného balóna. V tej dobe sa používal na výrobu hodváb, ktorý bol vhodný kvôli pevnosti a nízkej hmotnosti. Medzi dôležitých ľudí, ktorí sa pričinili o môj moderný vývoj patrí aj slovenský Štefan Banič. V roku 1913 vytvoril vlastný padák dáždnikového tvaru. Konštrukciu mal pripevnenú okolo tela v oblasti hrudi. Dal si ma patentovať ale odborníci pochybujú o tom, že som naozaj fungoval. Americká armáda ma od neho aj odkúpila ale do výstroje som zavedený nebol. V dvadsiatom storočí sa začalo letectvo rýchlo rozvíjať. Pre záchranu pilotov boli potrebné padáky. Moji starí predchodcovia boli príliš objemný a nedali sa použiť. Vtedy ma jeden ruský vynálezca zbalil do batoha, ktorý pomocou postrojov nosili piloti na chrbte. Po druhej svetovej vojne sa už veľké množstvo padákov prestalo používať na zamýšľaný účel. Skúsení parašutisti začali skákať pre zábavu a tak sa zrodil nový šport - parašutizmus.