Júliine srdce sa vždy rozbúšilo o niečo rýchlejšie, keď sa blížila k domu svojich rodičov. Nebola to len nostalgia alebo známosť dobre vyšliapaných dlažobných kociek pod jej nohami. Dnes bola nedeľa, deň ich týždenného rodinného stretnutia, a jej mamička pripravovala Júliine najobľúbenejšie jedlo: sviečkovú na smotane. Ešte než otvorila dvere zacítila, ako sa z kuchyne valí vôňa pokrmu - zmes marinovaného hovädzieho mäsa, hustej smotanovej omáčky, nádych citróna a sladkosť brusníc. Bola to vôňa, ktorá vyvolávala nespočetné spomienky na detstvo. Keď sedela pri jedálenskom stole, matka zaspomínala: "Vieš, miláčik, sviečková nie je len tvoja obľúbená. Toto jedlo zbožňovali mnohí, dokonca aj Franz Kafka si vraj naňho potrpel. Je to jedlo, ktoré má hlboké korene v našej českej histórii." Júlia prikývla a vychutnávala si každé sústo. Krehké hovädzie mäso, zaliate bohatou smotanovou omáčkou, sprevádzané knedľami, ktoré dokonale nasali chute. Trocha brusnicovej marmelády po strane a plátok citróna, spevňujúci hĺbku chutí. Každý prvok bol dôkazom kulinárskeho majstrovstva jej matky a hlbokých tradícií českej kuchyne. Zatiaľ čo rodina obedovala, smiala sa a rozprávala, Júlia premýšľala o tom, ako tento pokrm, tak jednoduchý, a napriek tomu zložitý, krásne reprezentuje českú kultúru. Zmes tradícií, spomienok a histórie podávané na tanieri. Príbehy cisárov i prostých ľudí, ktorých spájala láska k sviečkovej, teraz pokračovali v nedeľných tradíciách jej rodiny.