Spolu s bratom Konštantínom sme prišli roku 863 ako vierozvestovia z poverenia byzantského cisára Michala III. na pozvanie kniežaťa Rastislava na Veľkú moravu. Vybudovali sme samostatnú cirkevnú organizáciu, ktorá používala slovanskú liturgiu. Konštantín na túto príležitosť zostavil slovanské písmo - hlaholiku (neskôr cyrilika) a do staroslovienčiny preložil základné liturgické diela. Konštantín sa dnes javí najmä ako učenec a filozof, Metod ako organizátor a veľký bojovník. Aj naše životné osudy boli napriek rovnakému dielu rozdielne. Keď sme v roku 867 odišli spolu so svojimi žiakmi do Ríma, Konštantín vstúpil do kláštora a prijal mníšske meno Cyril a o dva roky zomrel. Metod v Ríme vysvätený za kňaza sa vrátil ako biskup, neskôr arcibiskup, zviedol boj s nemeckými kaňazmi, domácimi pohanmi, sovietskou i cirkevnou vrchnosťou. Svoj boj nedokončil; keď zomrel, jeho žiakov z Veľkej Moravy vyhnali. Až v cudzine zavŕšili dielo svojho učiteľa.