V mojej dielni, obklopený náradím a náčrtami, som ja, Jozef Faltus, premýšľal o veľkej úlohe, ktorú som mal pred sebou. Zvečniť Miladu Horákovú bola veľká zodpovednosť. Jej príbeh sa hlboko vryl do kolektívnej pamäte českého národa, bol symbolom sily, presvedčenia a obete. Príbeh Milady bol dojemný. Bola zástankyňou demokracie a ženských práv a preukázala neochvejnú húževnatosť i tvárou v tvár hroznému komunistickému režimu po druhej svetovej vojne. V päťdesiatych rokoch bola nespravodlivo súdená a odsúdená vo vykonštruovanom procese, ktorý otriasol celým národom. Napriek vyčerpávajúcemu mučeniu a rastúcemu tlaku zostal Miladin duch nezlomný. Jej tragický koniec, kedy obetovala svoj život pre svoje presvedčenie, bol drsným svedectvom o jej nezdolnej vôli. Ako miesto pamätníka bolo vybrané miesto v Snemovnej ulici v centre Prahy. Úlohou bolo vystihnúť podstatu Milady, aby si prizerajúci mohli uvedomiť veľkosť jej života a odkazu. Inšpirácia ma zasiahla v netradičnej podobe: škovránok sediaci na mikrofóne. Škovránok v českom folklóre symbolizuje nádej a slobodu. Jeho pieseň je piesňou prísľubu a svetlých zajtrajškov, podobne ako Miladine ideály. Mikrofón znamená jej hlas, ktorý je ozvenou jej presvedčenia a vzdoru proti utláčateľským silám, ktorým sa postavila. Miladin odkaz rezonuje aj v dnešnej dobe. Ulica pomenovaná po nej slúži ako trvalá pripomienka, jej príbeh sa vyučuje v školách. To všetko zaisťuje, že príbeh jej húževnatosti a nezlomnom vzdore proti útlaku zostane živý v srdci každého Čecha.