Legenda o Lechovi, Čechovi a Rusovi je jednou z najvýznamnejších poľských legiend, ktorá rozpráva o vzťahoch medzi rôznymi slovanskými národmi, o vzniku poľského štátu, o pôvode poľských národných farieb, vzniku znaku a prvého hlavného mesta Poľska. Hrdinami príbehu sú traja bratia, slovanské kniežatá, ktorí sa vydávajú z území starovekého Chorvátska na sever a cestujú po neobývaných oblastiach so svojimi ľuďmi pri hľadaní nového miesta, kde by sa mohli usadiť. Zo spoločného putovania sa ako prvý odtrhol Rus, ktorý bratom oznámil, že jeho ľud nemá síl ďalej cestovať a musí cestu ukončiť a zriadiť osídlenie. Potom sa Čech, ktorý sa usadil v blízkosti hôr, oddelil od ďalšieho putovania. Napokon si aj Lech našiel miesto pre seba – na rovine pri vode. Keď Lech a jeho ľudia počuli krik a videli bieleho orla sedieť vo svojom hniezde na veľkom dube na kopci, na pozadí červeného západu slnka, usúdili, že je to znamenie od Boha, že si vybrali dobré miesto na stavbu hradu. Podľa legendy práve odtiaľto pochádza názov dnešného mesta Gniezno, prvého hlavného mesta Poľska, a jeho erbu, bieleho orla na červenom pozadí. Legenda bola prvýkrát zapísaná v takzvanej poľsko-uhorskej kronike, ktorú historici datujú do roku 1222. Podľa tejto kroniky traja bratia najprv založili Veľkomoravský štát a potom tri samostatné štáty: Poľsko, Čechy a Rus.