Ľudia často hovoria, že ich práca nudí, že sú z nej „vyhorení“. Neviem, ako je to u nich, ale ja stále milujem moju, a to som nenastúpil včera do práce! Od roku 1909 strážim vchod do Kossuthovho mauzólea (t. j. hrobky), tu na cintoríne na ulici Fiumei v Budapešti. Ak ho niekedy navštívite, uvidíte, že mauzóleum je skutočne impozantná budova s dvoma divokými levmi, ktoré strážia vchod. Som jeden z nich, ten vpravo. Žiaľ, len zriedka sa dá do hrobky vojsť, no verte, že vnútri je krásna. Opatrnosť je pochopiteľná, pretože je tu pochovaný jeden z najväčších maďarských politikov 19. storočia Lajos Kossuth. Aký mal život! Narodil sa v roku 1802 v uhorskej šľachtickej rodine. Študoval za právnika, no potom sa dal na politiku. Jeho hlavným cieľom bola nezávislosť Maďarska, aby konečne nebolo súčasťou Rakúskeho cisárstva. Potom, myslím že nie je prekvapujúce, že zohral vážnu politickú úlohu v revolúcii a vojne za nezávislosť v rokoch 1848-49, ako aj v rokoch predtým. Počas revolúcie bol najprv ministrom financií, potom ho zvolili za predsedu komisie národnej obrany, čo z neho nakoniec urobilo hlavu armády. Po prehratej vojne za nezávislosť museli spolu s manželkou utiecť z Maďarska. Najprv našli útočisko u osmanského sultána, potom pred návštevou Ameriky odcestovali do Anglicka a nakoniec sa usadili v talianskom Turíne. Ako exulant mu vec uhorskej slobody ležala na srdci a podporoval ju aj po vyrovnaní v roku 1867. Do Uhorska sa však mohol vrátiť až v roku 1894 po svojej smrti. Mauzóleum postavili neskôr, no tu, obklopený láskou a úctou Maďarov, mohol konečne nájsť pokoj.