Počuli ste už o klavíroch Bösendorfer? Myslím, že možno áno, koniec koncov sme svetovo preslávení pre náš krásny zvuk. Vynímam sa však aj medzi Bösendorfermi, keďže som bol nástrojom jedného z najväčších maďarských skladateľov Zoltána Kodálya. Bohužiaľ odišiel, ale keď bol nažive, hral na mňa práve tu, vo svojom byte na rohu Kodály körönd, námestia v Budapešti, ktoré teraz nesie jeho meno. Dnes tu nikto nebýva, byt funguje ako múzeum a prezentuje tvorbu Zoltána Kodálya. Ach, ale keď bol nažive! Aké divy na mňa hral. Napísal napríklad operu János Háry, prostredníctvom ktorej sa maďarské ľudové piesne dostali aj do klasickej hudby. V oblasti ľudových piesní má aj tak po sebe nezmazateľné zásluhy a má zásluhu aj na začatí zberu ľudových piesní. V roku 1905 začal nahrávať ľudové piesne, v ktorých potom chvíľu pokračoval spolu s ďalším skladateľom Bélom Bartókom. Výsledkom Kodályovej desaťročnej práce boli tisíce nahratých ľudových piesní. Okrem toho, samozrejme, neprestal komponovať, rovnako ako svoje javiskové diela, písal aj orchestrálne diela, zborové diela a komorné diela. Jeho láska k hudbe však nezostala len pri písaní a hraní hudby. Za mimoriadne dôležitý považoval rozvoj hudobnej výchovy a čo najširšieho vykonávania hudby, tak sa v roku 1945 zrodila a začala v praxi skúšať Kodályova metóda, ktorá sa neskôr stala neoddeliteľnou súčasťou maďarského školstva. Základný princíp Kodályovej metódy je jednoduchý. Hudba pôsobí na každého pozitívne, hudobné vedomosti rozvíjajú zručnosti detí a nástrojom, ktorý má každý na dosah ruky, je jeho vlastný hlas. Je ťažké s tým polemizovať, najmä keď si uvedomíte, že snáď nie je nič osviežujúcejšie, ako si zaspievať svoju obľúbenú pieseň.