Narodil som sa v meste Ružomberok v roku 1864. Bol som nadaný chlapec a tak som začal študovať gymnázium v Ružomberku, potom štvorročné gymnázium v Levoči a po ukončení som sa rozhodol pre kňazstvo. Medzi moje prvé pôsobiská po vysätení za kňaza patria Zákamenné-Klin, Tvrdošín, Svätá Alžbeta, Tri Sliače. Práve tu som začal so sociálnou a politickou činnosťou. Založil som spolok striezlivosti, združoval som roľníkov, rozširoval som ich rozhľad prednáškami a čítaním. Založil som gazdovské spolky, potravné družstvá, čitateľské krúžky. V čase pôsobenia na Troch Sliačoch som sa začal aktívne zúčastňovať na činnosti Slovenskej národnej strany. Vo voľbách v roku 1906 som podporoval kandidatúru V. Šrobára, za čo ma uhorský súd odsúdil na dva roky väzenia a vysokú pokutu. Na konci 1. Svetovej vojny som sa jednoznačne postavil za česko-slovenskú orientáciu . Od roku 1918 do 1938 som bol poslancom česko-slovenského parlamentu. Keď som sa roku 1919 dozvedel o Pittsburskej dohode, ktorú uzavreli americkí Slováci a americkí Česi a ktorú koncipoval T. G. Masaryk, odišiel som so slovenskou delegáciou do Paríža, kde som žiadal, aby postavenie Slovenska v ČSR bolo zabezpečené v mierovej zmluve. Po návrate do vlasti ma za to väznili na Morave a v Česku V ČSR som po celý čas stál na čele Ľudovej strany a viedol som slovenské autonomistické hnutie. Stal som sa symbolom slovenskej jednoty. Do pamäti národa som vošiel ako veľký symbolická osobnosť nových slovenských dejín.