Mnoho ľudí si myslí, že život na riekach je nudný, ale vôbec to tak nie je. Vezmime si len ten môj, život Dunaja. Bez preháňania sa dá povedať, že každá kvapka vody ma vezme na šialenú cestu. Môj štart sa odohráva v Čiernom lese v Nemecku, kde som len malý potok. V skutočnosti sa dva malé potoky, Breg a Brigach, spájajú, aby som vyrazil. Potom cestujeme 2 850 kilometrov k Čiernemu moru, kde sa naša cesta končí v ústí delty pred špliechaním do mora. Medzitým prechádzame nádhernou krajinou... Desať krajín, nespočetné množstvo miest, vrátane štyroch hlavných miest: Viedne, Bratislavy, Budapešti a Belehradu. To nič nie je, však? Navyše, ako sa pohybujem smerom k moru, neustále sa mením. Ja, potôčik, mám pri Budapešti už 350 metrov, pri Belehrade 1300 metrov, kým na Dolnom Dunaji dosahujem až 15 kilometrov. Spolu s tým sa samozrejme zvyšuje aj moja vodná hmotnosť a rýchlosť. A potom som nespomenul, ako sa môžem zmastiť z jarných dažďových záplav alebo o koľko môže klesnúť hladina mojej vody počas letných suchov. Toto všetko sa mi deje už milión rokov, no aj napriek tomu prídu nečakané zvraty, ako napríklad povodeň v Pešti v roku 1838. A potom som už ani nespomenul množstvo rastlín a živočíchov, ktoré buď žijú so mnou, alebo ktoré cestou stretávame. No dosť bolo klokotajúceho vravy. Práve dorazila loď, na ktorej hrá o mne napísaný valčík Modrého Dunaja. Veľmi sa mi páči táto pesnička, tak si ju idem vypočuť.