Byť pamiatkou z dávno zaniknutej ríše nie je každodenná záležitosť. Vezmite si napríklad mešitu Kászima Gáziho Pašu v Pécsi. Ako napovedá môj názov, postavil ma v 60. rokoch 16. storočia Kászim Gázi paša, vysokopostavený vojenský veliteľ Osmanskej ríše. Maďarsko bolo súčasťou Osmanskej ríše v rokoch 1541 až 1699. Slúžil som ako miesto uctievania moslimských Turkov. Skutočnosť, že na tom istom mieste kedysi stál kresťanský kostol, ukazuje, ako sa časy menia. Bol som postavený na jeho mieste ako mešita, a hoci sa moja podoba veľmi nezmenila, v súčasnosti fungujem ako rímskokatolícky kostol, rovnako ako kostol predo mnou, v mene cirkvi našej Panny z Candlemasu. Nie som v Pécsi jediný, kto si pamätá staré časy. Nachádzajú sa tu ranokresťanské katakomby, ktoré boli vybudované počas Rímskej ríše a boli dokonca zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. K téme starých Rimanov: Pécs založili v 2. storočí n. l. ako Sopianae. Potom tu v roku 1009 kráľ svätý Štefan I. založil biskupstvo a ďalší maďarský kráľ tu v roku 1367 založil univerzitu, ktorá bola nielen prvou univerzitou v krajine, ale funguje dodnes. Odvtedy sa tu toho udialo veľmi veľa a obyvatelia mnohých národností tu vytvorili bohatú a pestrú kultúru, a preto sa tu nachádza múzeum diel Viktora Vasarelyho, Tivadara Csontváryho Kosztku a Ameriga Tota a možno nie náhodou tu vznikla aj Zsolnayova továreň na keramiku alebo továreň na výrobu organov a harmonovej továrni v Angsteri.